Výlet č. 1: Biely kríž

Autor: Mária Čikešová | 30.8.2011 o 23:02 | (upravené 31.8.2011 o 1:11) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  274x

Dobrovoľníctvo je fajn, aj práca v materskom centre prináša viacero výhod. Jednou z najlepších je stretnutie s ľuďmi, ktorých bavia podobné veci. Hoci sme učiteľky, živnostníčky, účtovníčky, úradníčky a atď, dokázali sme nielen spoločne pripraviť množstvo činností pre deti, ale aj nájsť si čas pre nás. Tu je výsledok niekoľkoročnej spolupráce a priateľstva: Lienočkin turistický klub.

 Lucka Krištofovičová na foťáku Stanky Dräxlerovej

Nad rámec Materského centra Lienočka sme si vymysleli samostatný a nezávislý, treba dodať že aj neriadený, Lienočkin turistický klub, ktorého cieľom je:

a) vyplniť čas prázdnin našim deťom,

b) stretnúť sa s priateľkami, ktoré rovnako nevedia, čo so svojim voľným časom,

c) spoznať okolie nášho domova,

d) stráviť aspoň pár hodín v prírode.

"Lienočkin" lebo sme sa všetky spoznali v MC Lienočka a turistický, pretože sa radi túlame v prírode. Na uchovanie pamiatky tohto pozoruhodného činu zakladám denníček, ktorý bude všetkých priateľov informovať o našich dobrodružstvách. Prosím tiež účastníkov "zájazdu", aby prípadne doplnili tieto spomienky a tie sa tak mohli dochovať pre ďalšie generácie.

Veď keď sa my môžme v múzeu kochať fotografiami, písomnosťami a zachovanými hmotnými artefaktami po rôznych záujmových združeniach našich pradedov (napr. Kežmarský strelecký klub, Spolok spišských lekárov a lekárnikov a pod.), budú sa môcť o nás niečo dozvedieť naši vnuci. To som asi prehnala. Prepáčte. Dnes ma uštipla osa a som z toho mimo nosa.

Výlet č. 1

16. august 2011.

Plán: Opekačka na Bielom kríži.

Účastníci: Danka a Ninka s Alankom, Zdenka s Ondrejkom, Lucka s Miškom, Stanka s Radkou a Maja s Emkou a Adamkom. Pridal sa Maťo. Plus pes Feris (švajčiarsky ovčiarsky pes)

Stretli sme sa vo Vajnoroch u Danky a vyrazili do Rače, kde sme na konečnej autobusu odparkovali autá a vydali sa na Biely kríž. Asfaltová cesta ide mierne do kopca, ale baby sa rozhodli pre paralelnú lesnú. Bojím sa, že mi z nej spadnú deti, ale našťastie nič sa nestalo.

Prišli sme k nejakému rúbanisku a Zdenka vysvetľuje, že tam bol niekedy (t.j. za socíku) lyžiarsky svah s vlekom. Pamätá si to len ona, pretože je s nás najskúsenejšia. Ak by sme chceli, môžme ísť hore svahom a potom na Červený kríž, odtiaľ na Biely kríž. Sme dostatočne šibnuté, aby sme to vzali ako výzvu a tak sme sa začali s deťmi trepať hore. Bola to riadna fuška a ja som musela niesť aj Adamovu pušku (z lepenky :o). Prepotené a šokované z nekončiaceho výstupu sme stretli hubára. Starý pán bol viac škokovaný ako my, lebo na tomto svahu ešte žiadneho turistu nestretol. Ale Zdenka ho ihneď odohnala provokatívnou otázkou, či náhodou nezbiera otrávené huby, že sa jej zdajú modré, či niečo v tom zmysle.

Po prestávke pokračujeme pozdĺž svahu do lesa a potm lesnou cestou na Červený kríž. Sme uťahané a deti už šomrú. Na ceste sme cca hodinu a niečo. Danka si spomenula, že sa dohodla s bratom, aby prišiel na bicykli z Petržalky na Biely kríž. Nevie sa mu dovolať, ani jedna nemáme signál.

Na Červenom kríži oddychujeme. Zistili sme, že na Biely musíme ísť ešte 1:50 h (dúfam, že si to pamätám dobre). Pokračujeme. Máme signál, Danka sa s bratom dohodla, že nám príde oproti. Deti sú unavené, cesta nekonečná. Adamka už nosím, asi aj Zdenka Ondrejka. Ostatné deti sú ešte ochotné chodiť. Cestou stretávame drevorubačov s traktorom. Chalani sú nadšení. Konečne vidíme elektrické stĺpy a potom Biely kríž.

Maťo nazbieral drevo, škoda že včera pršalo pol dňa a celú noc. Danka je šikulka, urobila oheň. Začíname opekať. Treba pochváliť špekačky od Orbána, boli celkom dobré. Našťastie je tu aj bufet a kola bodne vždy. Deti šantia na lúke. Jeme. Oddychujeme. Je pekné slnečné počasie. Balíme to a ideme späť.

Ešte pozrieme divočákov a nakŕmime ich starým pečivom. Rozlúčka s Maťom, najviac ho vybozkávala Radka. Cesta dole je OK, ide priamo po asfaltke a paralelnej lesnej ceste do Rače. Emka stále šomre a hnevá sa. Asi v polovici Adamko a Alanko nevydržali a museli sme ich vziať na ruky. Prvý zaspal Alanko a Danka ho nosí na rukách až k autu. Ja síce tiež nosím, ale kratšiu vzdialenosť. 100 metrov pred koncom má Emka haváriu a odrie si koleno. Strašne plače. Konečne prestala. Prišli sme k autám, chalani sa zobudili.

Šťastné, že to máme za sebou sa lúčime. Bolo nám super.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?